Fakty o epilepsii[1]

1.   Epilepsia je chronické neprenosné ochorenie mozgu, ktoré postihuje ľudí všetkých vekových kategórií.

2.   Epilepsia postihuje mužov aj ženy všetkých rás, etnického pôvodu a veku.

3.   Epilepsia je stav, pri ktorom sa u človeka vyskytujú opakované záchvaty s abnormálnou elektrickou aktivitou v mozgu.

4.   Jeden záchvat neznamená epilepsiu (až 10 % ľudí na celom svete má aspoň jeden záchvat, počas ich života). Epilepsia je definovaná ako dva alebo viac nevyprovokovaných záchvatov.

5.   Záchvaty môžu u každého vyzerať inak. Nie vždy zahŕňajú tras svalov. Človek môže nereagovať, stratiť vedomie, túlať sa, môže byť zmätený, môže pociťovať rôzne chute alebo vône, alebo spadnúť na zem.

6.   Epilepsia je široký pojem používaný pre poruchu mozgu, ktorá spôsobuje záchvaty. Existuje mnoho rôznych typov epilepsie a aj rôzne druhy záchvatov.

7.   Epilepsia môže byť spôsobená rôznymi faktormi, vrátane genetických faktorov, úrazov hlavy, infekcií mozgu, mŕtvice alebo abnormálnym vývojom mozgu.

8.   Epilepsia môže mať významný vplyv na kvalitu života človeka a ľudia s epilepsiou môžu čeliť stigme, diskriminácii a ďalším výzvam.

9.   Epilepsia je jedným z najstarších známych ochorení na svete, čo dosvedčujú aj samotné písomné záznamami o epilepsií, ktoré siahajú až do roku 4000 pred Kristom.

10.Už grécky filozof Hippokrates (460-377 pred n. l.) uvažoval nad tým, že epilepsia začína v mozgu.

11.Epilepsia postihla niekoľko známych ľudí, vrátane Juliusa Caesara a Vincent Van Gogh. 

Štatistika epilepsie[2]

·      Približne 50 miliónov ľudí na celom svete má epilepsiu, čo z nej robí jednu z najviac celosvetovo bežné neurologické ochorenia.

·      Odhaduje sa, že na celom svete sa každoročne diagnostikuje epilepsia u 5 miliónov ľudí.

·      Takmer 80 % ľudí s epilepsiou žije v krajinách s nízkym a stredným príjmom.

·      Úmrtnosť u ľudí s epilepsiou je trojnásobne vyššia oproti populácií bez epilepsie.

·      Riziko predčasnej smrti u ľudí s epilepsiou je až trojnásobne vyššie než v bežnej populácii.

·      Výskyt epilepsie je vyšší v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, v niektorých oblastiach vidieť nárast až cez 10 %.

·      Odhaduje sa, že 70 % ľudí s epilepsiou by mohlo žiť bez záchvatov, ak by bola správne diagnostikovaná a liečená.

·      Odhaduje sa, že 25 % prípadov epilepsie sa dá predísť.

·      Adekvátna perinatálna (do 10 dní po pôrode) starostlivosť môže znížiť počet nových prípadov epilepsie spôsobenej pôrodnými zraneniami. 

Stigma epilepsie[3]

1.   Päťdesiat percent dospelých s epilepsiou pociťuje sociálnu stigmu v dôsledku ich ochorenia.

2.   Niektoré bežné mylné predstavy o epilepsii sú, že je nákazlivá, že je stav duševného zdravia a že ľudia s epilepsiou nemôžu viesť normálny život.

3.   Pre ľudí s epilepsiou majú negatívne postoje k epilepsii významné sociálne dôsledky a zhoršujú kvalitu života.

4.   Osoba s epilepsiou môže mať menej príležitosti k nadobudnutí kvalitného vzdelania, problémy s nadobudnutím vodičského oprávnenia a problémy s nástupom do povolania.

5.   Mnohé krajiny majú zastaralé zákony odzrkadľujúce storočia nesprávneho porozumenia epilepsie vrátane tých, ktoré umožňujú anulovanie manželstiev z dôvodu epilepsie. Dokonca aj zákaz prístupu do reštaurácií, divadiel, rekreačných stredísk a ďalších verejných miest.

6.   Stigma epilepsie môže výrazne oddialiť diagnostiku a liečbu, niektorí ľudia sa zdráhajú vyhľadať lekársku pomoc zo strachu z diskriminácie.

7.   Stigma súvisiaca s epilepsiou existuje na všetkých spoločenských úrovniach a zhoršuje kvalitu života a sociálne blaho ľudí s epilepsiou a ich rodín.

8.   Legislatíva založená na medzinárodne uznávaných štandardoch ľudských práv môže predchádzať diskriminácii a porušovaniu práv, zlepšovať prístup k zdravotnej starostlivosti a zvýšiť kvalitu života ľudí s epilepsiou. 

IGAP (The Intersectoral Global Action Plan on Epilepsy and Other Neurological Disorders 2022-31)

Medzisektorový globálny akčný plán pre epilepsiu a iné neurologické poruchy na roky 2022-31 je 10-ročný plán, ktorý spustila WHO na efektívne riešenie neurologických stavov, zlepšenia životov ľudí s epilepsiou a inými neurologickými ochoreniami na celom svete.[4]

Kto je väčší konzument alkoholu: muži či ženy, staršia alebo mladšia populácia?

Pojem „alcohol unit“ alebo jednotka alkoholu bol zavedený vo Veľkej Británii v roku 1987. Jeho účelom bolo pomôcť ľuďom udržať si alkoholovú konzumáciu pod kontrolou. Pod jednou alkoholovou jednotkou sa rozumie približne 10 ml alebo 8 g čistého alkoholu, čo je približne množstvo, ktoré dokáže telo dospelého človeka spracovať za hodinu. Samozrejme objem záleží aj od jeho váhy, pohlavia, zdravotného stavu a ostatných faktorov, ktoré by mohli mať vplyv na metabolizmus alkoholu.¹

Výpočet tejto hodnoty pre konkrétny druh alkoholu vypočítame tak, keď vynásobíme silu daného alkoholu uvedenú v percentách (%) s jeho objemom v mililitroch (ml) a toto číslo vydelíme číslom 1. Ženy ani muži by nemali prekročiť 14 jednotiek za týždeň. ^1,2

Tolerancia alkoholu sa mení aj v závislosti od pohlavia užívateľa. Tolerancia žien na alkohol by mala byť všeobecne nižšia, keďže sa im v organizme tvorí menej alkohol dehydrogenázy (enzýmu rozkladajúceho alkohol) ako mužom. Ženy majú obvykle viac tuku, v ktorom sa alkohol môže ukladať a môže pôsobiť dlhšie.³ V porovnaní s mužmi sú však ženy častejšie abstinentkami na celý život. Ženy pijú menej a je menej pravdepodobné, že sa zapoja do problémového pitia alkoholu.⁴

V rámci sledovania rôznych vekových skupín sa zistilo, že aj napriek tomu, že starší ľudia majú tendenciu piť častejšie, pijú v menších množstvách. Mladí ľudia majú naopak tendenciu piť menej často,  ale vo väčších množstvách. V rámci štatistík treba mať však na pamäti, že je rozdiel medzi jednotlivými krajinami, ľuďmi s rôznymi príjmami či rôznym sociálnym postavením z pohľadu hodnotenia konzumácie alkoholu. ⁵

Zdroje:

1.https://www.nhs.uk/live-well/alcohol-support/calculating-alcohol-units/; 21.7.2020

2.https://www.independent.co.uk/life-style/food-and-drink/alcohol-awareness-week-2019-units-how-many-wine-beer-drink-drive-breathalyser-a9197426.html; 22.7.2020

3.https://www.addictioncampuses.com/alcohol/men-vs-women-differences/; 21.7.2020

4.Almila Erol, Victor M. Karpyak: Sex and gender-related differences in alcohol use and its consequences: Contemporary knowledge and future research considerations, Drug Alcohol Depend 2015, Nov 1;156:1-13.

5.Surasak Chaiyasong, Taisia Huckle et al.: Drinking patterns vary by gender, age and country‐level income: Cross‐country analysis of the International Alcohol Control Study; Drug Alcohol Rev. 2018 , Aug; 37(Suppl Suppl 2): S53–S62.

Stravovanie pacienta so Sklerózou multiplex

Skleróza multiplex je komplexná, multifaktoriálna neurologická choroba, kde výživa pacienta je jedným z environmentálnych faktorov zapojených do jeho patogenézy.

Na základe odborných prác a na základe skúseností zo strany odbornej verejnosti je pre pacienta so Sklerózou multiplex nesmierne dôležitá vyvážená strava. U pacientov s týmto ochorením sa odporúča strava s nízkym obsahom tukov a s vysokým obsahom vlákniny. Strava by mala zároveň obsahovať bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, ale všetko v správnom pomere.

 Strava by mala byť doplnená o omega-3 a 6 mastné kyseliny. Je zaujímavé, že v častiach sveta, kde sa konzumujú vo vyššej miere ryby, nie je zaznamenaný vyšší výskyt Sklerózy multiplex. Preto práve esenciálne mastné kyseliny sú dôležité pre tento typ pacientov.

Ovocie a zelenina zabezpečí nielen rovnováhu organizmu, ale aj fakt, že u pacienta nedochádza k zvyšovaniu telesnej hmotnosti.

Sú však aj potraviny, ktoré sa rozhodne neodporúčajú pacientom so Sklerózou multiplex. Patria k nim napríklad mliečne výrobky. Prečo je tomu tak?

U niektorých pacientov so Sklerózou multiplex je zaznamenaná intolerancia laktózy (mliečneho cukru), preto je podstatné, aby sa táto alergia vylúčila alebo potvrdila a následne by mali byť práve mliečne výrobky vylúčené zo stravy.

Sú však aj pacienti so Sklerózou multiplex, ktorí sú celiatici. Celiakia je autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje tenké črevo a vyvoláva neznášanlivosť na bielkoviny pšenice, jačmeňa, ovsa či raži. Ak sa u pacienta so Sklerózou multiplex potvrdí celiakia, je potrebné, vylúčiť zo stravy všetky potraviny, ktoré obsahujú lepok, ale aj rafinovaný cukor1. Nevyhnuté je v takomto prípade konzumovať potraviny, ktoré je možné kúpiť v obchodoch pod značkou: glutein free.  

Zdroje:

Beckett J. M. et al. Diet and Multiple Sclerosis: Scoping Review of Web-Based Recommendations. 2019. Interact J Med Res.

NSAID – nesteroidné protizápalové látky

Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID) sú triedou liekov schválenou na použitie proti horúčke, proti zápalu a majú tiež analgetické látky. Tieto účinky robia NSAID užitočnými na liečbu bolesti svalov, bolestivej menštruácie, bolesti kĺbov, horúčky, dny, migrény a v niektorých prípadoch zranení.

Hlavným mechanizmom účinku NSAID je inhibícia enzýmu cyklooxygenázy (COX). Trocha chémie na úvod, cyklooxygenáza je potrebná na premenu kyseliny arachidónovej na tromboxány, prostaglandíny a prostacyklíny. Tieto zlúčeniny slúžia najmä na to aby nášmu organizmu povedali, že má vytvoriť zápalovú reakciu ako je napríklad horúčka a únava. Z čoho logický vyplýva, že ak týchto produktov cyklooxygenázy bude málo, tak zápalová reakcia nebude tak intenzívna, takže nám bude lepšie, keďže nebudeme mať horúčku a ani únavu.

Existujú dva druhy tejto cyklooxygenázy, COX-1 a COX-2. COX-1 sa v tele nachádza na mnohých miestach aj bez samotnej zápalovej reakcie, hrá úlohu pri udržiavaní výstelky gastrointestinálnej sliznice, funkcie obličiek a agregácie krvných doštičiek. COX-2 nie je v tele zastúpená ako COX-1. COX-2 prichádza na rád obzvlášť počas zápalovej reakcie. Väčšina NSAID je neselektívna a inhibuje COX-1 aj COX-2. COX-2 selektívne NSAID sa však zameriavajú iba na COX-2, preto majú odlišný profil vedľajších účinkov.

Najčastejšie používané NSAID:[1]

·       Aspirin

·       Ibuprofen

·       Naproxen sodium

·       Celecoxib (Celebrex®)

·       Diclofenac (Voltaren®)

NSAID a gastrointestinálne riziko

Nežiaduce účinky na žalúdok sú pravdepodobne spôsobené inhibíciou COX-1, ktorá bráni tvorbe prostaglandínov, ktoré chránia sliznicu žalúdka. Poškodenie je pravdepodobnejšie u pacienta, ktorý mal v minulosti peptické vredy. Keďže ide o COX-1, použitie COX-2 selektívnych NSAID je alternatívou s nižším rizikom.[2]

Prevalencia symptómov gastroezofageálneho refluxu sa medzi krajinami výrazne líšila. Prevalencia bola významne vyššia u jedincov vo veku ≥ 50  rokov, fajčiarov, užívateľov NSAID a obéznych jedincov, hoci tieto asociácie boli mierne.[3]

Je známe, že tradičné nesteroidné protizápalové lieky (NSAID) poškodzujú sliznicu horného gastrointestinálneho traktu (GIT). Napríklad krvácanie do žalúdočnej sliznice môže spôsobiť jedna dávka 650 mg aspirínu.

Takmer 30 % až 50 % užívateľov NSAID vykazovalo mikroskopické poškodenie sliznice GITu. Tieto poškodenia sú často asymptomatické a väčšinou sa nachádzajú v žalúdku. Ak berieme tieto lieky dlhodobo tak sa aj samotná sliznica začne prispôsobovať a postupne sa tieto poškodenia zmenšia a vyblednú.

Cieľom jednej štúdie bolo zistiť súvislosť medzi NSAID a gastrointestinálnymi komplikáciami u bežnej populácie v regióne Aseer v Saudskej Arábii. Boli preskúmané záznamy pacientov z kliniky v regióne Aseer v Saudskej Arábii s GIT komplikáciami vo veku 20 rokov a viac. Hľadali sa pacienti, ktorí mali GIT ťažkosti, ako je gastritída, bolesť brucha, krvácanie do GIT, pálenie záhy, nauzea, vracanie, peptický vred a hnačka. Pacientom s GIT komplikáciami bol zaslaný online dotazník. Do dotazníka sa zadávali osobné údaje účastníka, užívanie NSAID a súvisiace komplikácie GIT.

Dotazník štúdie vyplnilo celkovo 211 účastníkov s GIT komplikáciami. Vek účastníkov sa pohyboval od 20 do 59 rokov s priemerným vekom 31,2 rokov. Celkom 140 (66,4 %) bolo mužov a 175 (82,9 %) bolo z mestských oblastí. Spolu 156 (73,9 %) bolo nefajčiarov. Celkovo 103 (48,8 %) účastníkov užívalo NSAID. Čo sa týka komplikácií, najčastejšie boli hlásené peptické vredy (37,9 %), krvácania do GIT (5,8 %), erózie GIT (4,9 %) a črevné obštrukcie (3,9 %), zatiaľ čo 59,2 % nemalo žiadne komplikácie.

Súčasná štúdia odhalila, že takmer každý druhý účastník v regióne Aseer používal NSAID, hlavne ako tablety proti bolesti, u menej ako polovice z nich sa vyvinuli komplikácie GIT a to najmä peptické vredy.[4]

NSAID a kardiovaskulárne riziko

Štúdia do ktorej sa zapojilo 446 763 jedincov, vrátane 61 460 pacientov s akútnym infarktom myokardu. Ukázala že užívanie akejkoľvek dávky NSAID počas jedného týždňa, jedného mesiaca alebo viac ako mesiaca bolo spojené so zvýšeným rizikom infarktu myokardu. Pravdepodobnosť na infarkt stúpala už pri 1 – 7 dňoch užívania NSAID. Väčšie riziko infarktu myokardu bolo zdokumentované pri vyšších dávkach NSAID. Zdá sa, že pri používaní dlhšie ako jeden mesiac riziká neprevyšujú riziká spojené s kratším trvaním. Riziko bolo najväčšie počas prvého mesiaca užívania NSAID a pri vyšších dávkach.[5]

Ďalšie vedľajšie účinky:

·       Renálne nežiaduce účinky sú spôsobené tým, že COX-1 a COX-2 uľahčujú produkciu prostaglandínov, ktoré hrajú úlohu v renálnej hemodynamike. U pacienta s normálnou funkciou obličiek nepredstavuje inhibícia syntézy prostaglandínov veľký problém; u pacienta s renálnou dysfunkciou však tieto prostaglandíny zohrávajú väčšiu úlohu a môžu byť zdrojom problémov, ak sú znížené prostredníctvom NSAID. Komplikácie, ktoré sa môžu vyskytnúť, zahŕňajú akútnu renálnu dysfunkciu, poruchy tekutín a elektrolytov, renálnu papilárnu nekrózu a nefrotický syndróm/intersticiálnu nefritídu.

·       Kardiovaskulárne nežiaduce účinky môžu byť tiež zvýšené užívaním NSAID; tieto zahŕňajú IM, tromboembolické príhody a fibriláciu predsiení.

·       Nežiaduce účinky na pečeň sú menej časté; riziko hepatotoxicity súvisiace s NSAID (zvýšené hladiny aminotransferáz) nie je veľmi časté a hospitalizácia súvisiaca s pečeňou je veľmi zriedkavá.

·       Hematologické nežiaduce účinky sú možné, najmä pri neselektívnych NSAID vzhľadom na ich antitrombotickú aktivitu. Tento antitrombotický účinok zvyčajne predstavuje problém len vtedy, ak má pacient v anamnéze gastro-intestinálne vredy alebo ochorenia, ktoré zhoršujú aktivitu krvných doštičiek (hemofília, trombocytopénia, von Willebrand atď.).

·       Ďalšie menšie nežiaduce účinky zahŕňajú anafylaktoidné reakcie, ktoré postihujú kožu a pľúcny systém, ako je žihľavka a respiračné ochorenie exacerbované aspirínom.[6]

Vrodené choroby srdca (VCHS) patria medzi najčastejšie vrodené vývojové chyby. Postihujú asi 1% živo narodených detí. Prvýkrát boli VCHS popísané v roku 1971 ako „hrubá štrukturálna abnormalita srdca alebo vnútro-hrudných ciev, ktorá má skutočne alebo potenciálne funkčný význam“.¹

Výskyt stredne ťažkých a ťažkých foriem VCHS je u 6 z 1 000 živo narodených detí a všetkých foriem sa zvyšuje na 75 z 1 000 živo narodených detí.² Najčastejšou VCHS je defekt septa komôr (tvorí takmer 42% všetkých VCHS), ďalej defekt septa predsiení (takmer 9%) a aortálna alebo pulmonálna stenóza (patologické zúženie či zhoršenie priechodnosti).

Asi polovica všetkých VCHS sa prejaví už v 1. týždni života srdcovým zlyhaním a/ alebo cyanózou (modrasté sfarbenie kože a slizníc) a posluchovým srdcovým nálezom.³ Niekedy je však symptomatológia nešpecifická - u dojčiat sa môže objaviť zvýšené potenie, problémy pri pití a zažívacie ťažkosti, u mladistvých znížená výkonnosť a námahová dýchavičnosť.⁴

Typy vrodených chorôb srdca podľa závažnosti^5,6:

 1. Ťažké VCHS

Do tejto kategórie patrí väčšina pacientov, ktorí sú v novorodenom období alebo v ranom detstve ťažko chorí. Niektorí z týchto pacientov zomierajú veľmi skoro. Skupina zahŕňa:

A. Cyanotická chorobou srdca

B. Acyanotické lézie

2. Mierne VCHS

Pacienti vyžadujú odbornú starostlivosť, je však menej intenzívna ako u skupiny uvedenej vyššie. Skupina zahŕňa:

A. Mierna alebo stredná aortálna stenóza alebo aortálna nedostatočnosť

B. Mierna pľúcna stenóza alebo nedostatočnosť

C. Mierna koarktácia aorty

D. Veľký defekt predsieňového septa

E. Zložité formy defektu komorového septa

3. Mierna VCHS

Toto je najpočetnejšia skupina. Pretože títo pacienti sú asymptomatickí, nemusia mať výrazné šelesty a často u nich dochádza k skorému spontánnemu odzneniu lézií. Skupina zahŕňa:

A. Malý defekt komorového septa

B. Malý patent ductus arteriosus (zdravotný stav, pri ktorom sa ductus arteriosus po narodení nezatvorí)

C. Mierna pľúcna stenóza

D. Bikuspidálna (dvojcípa) aortálna chlopňa bez aortálnej stenózy alebo aortálnej nedostatočnosti; tieto sa môžu presunúť do stredne ťažkých alebo ťažkých kategórií, ak sa vekom zhoršujú

E. Malý alebo spontánne uzavretý defekt predsieňového septa

Výskyt závažných VCHS ktoré si vyžadovujú odbornú kardiologickú starostlivosť, je pomerne stabilný - u 2,5 až 3 z 1 000 živo narodených detí. Stredne ťažké formy VCHS sa pravdepodobne tvoria u 3 z 1 000 živo narodených detí, ktoré budú nakoniec tiež potrebovať kardiologickú starostlivosť. Väčšina menších foriem VCHS nepotrebuje špecializovanú kardiologickú starostlivosť a mnohé z nich, ako napríklad malý defekt komorového septa alebo defekt predsieňového septa a malý patent ductus arteriosus, sa môžu spontánne uzavrieť a nikdy nespôsobia zdravotné problémy.²

Zdroje:

1. Mitchell, S.C. et al. 1971. Congenital heart disease in 56,109 births. Incidence and natural history. Circulation, 43, pp. 323-332.

2. Hoffman I. E. et Kaplan S. 2002. The incidence of congenital heart disease. Journal of the American College of Cardiology 39 (12): pp. 1890-1900.

3. Janota, Jan. 2013. Neonatologie. 1. vydání. Praha : Mladá fronta. s. 471-489.

4. Muntau, A. 2014. Pediatrie. 2. vydání. Praha : Grada.

5. Connelly M.S. et al. 1998. Canadian Consensus Conference on Adult Congenital Heart Disease 1996. Can J Cardiol, 14: pp. 395-452

6. Warnes C.A. et al. 2001. Task force 1: the changing profile of congenital heart disease in adult life. J Am Coll Cardiol, 37: pp. 1170-1175.

Spánok je jednou z najdôležitejších činností človeka a ľudské telo sa bez neho nedokáže obísť. Podrobnejšie skúmanie spánku pomáha pochopiť jeho dôležité miesto v medicíne. Podľa prieskumov asi jednu tretinu ľudí na Slovensku trápi niektorá zo spánkových porúch. Problémy so spánkom sa premietajú do všetkých oblastí života večne unaveného pacienta.

Poruchy spánku všeobecne delíme na primárne a sekundárne:

1. primárne

       A. dyssomnie (nespavosť, prílišná spavosť, príliš dlhý spánok, neschopnosť zaspať vo vhodnom čase počas dňa, poruchy dýchania napr. chrápanie, spánkové apnoe)

       B. parasomnie (porucha spánku s nočnou morou, porucha spánku s nočným strachom, somnambulizmus - námesačníctvo, iné a nešpecifické parasomnnie)

2. sekundárne

  - poruchy spánku pri mentálnych a nervových ochoreniach, poruchy spánku pri orgánových ochoreniach, poruchy spánku indukované chemickými látkami

Spánok je funkčný stav organizmu podobne ako bdelosť. Vyznačuje sa typickými behaviorálnymi prejavmi, má svoju elektrickú manifestáciu, zistenú pri polysomnografii (polysomnografické vyšetrenie (PSG) je kontinuálny 8 hodinový monitoring spánku). Riadenie funkcií organizmu je v spánku a bdení rozdielne.

Fázy spánku

o   Bdelosť – stav pripravenosti a pohotovosti organizmu na reagovanie na vonkajšiu situáciu

o   REM spánok – charakteristický mihotavými pohybmi očí, typickými elektrofyziologickými parametrami a neprítomným svalovým tonusom

o   NREM spánok – je charakteristický postupne sa spomaľujúcou frekvenciou elektroencefalografu

Doba trvania a frekvencia NREM a REM fáz nám umožňuje popísať vlastný spánok. Grafický zápis výskytu jednotlivých štádií spánku (hypnogram) nám umožňuje určiť do akej miery sa spánok podobá spánku prirodzenému, lebo len ten je schopný poskytnúť organizmu plnú regeneráciu. Na jeho podklade tiež lekár bližšie určí poruchy spánku a navrhuje možnú liečbu. Riešením môže byť vyšetrenie v spánkovom centre. V článku s názvom Spánkové laboratóriá sa dozviete viac.

Zdroje:

1. https://www.screm.sk/spanok/

2. Donič V. 2017. Spánková medicína, syndróm spánkového apnoe a jeho následky. Spánkové laboratórium LF UPJŠ Košice, orálna prezentácia na Jubilejnej 50. konferencii Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.

3. https://www.vyspimesa.sk/sk/spanok

4. http://www.zdravyspanok.sk/sleep_medicine/